Bolo len niekoľko minút po polnoci keď kráľovský pár konečne našiel čas na odpočinok v ich komnate po celodennej oslave narodenín ich staršieho syna, keď sa z komnaty začal ozývať krik kráľovnej, ktorý po chvíli vystriedal krik jej manžela, ktorý takmer okamžite začal zháňať zdravotnícky personál. Malé dieťa v tele matky sa totižto začalo pýtať na svet, akoby aj ono chcelo oslavovať so svojím starším bratom. Našťastie v paláci malo v tom čase službu hneď niekoľko lekárov, a tak sa pomoc dostavila veľmi rýchlo. Dieťatku sa však nechcelo vyjsť na svet tak rýchlo ako si všetci mysleli. Po 6 hodinách však krik vyčerpanej kráľovnej vystriedal plač malého bábätka - ďalšieho chlapca do kráľovskej rodiny. Prvé minúty strávil malý chlapček v zajatí rúk v bielych plášťoch, aby sa uistili že sa princ narodil bez akýchkoľvek problémov, až potom mohol ísť k aspoň trochu oddýchnutej mamičke. Len čo jej po asi po 2 hodinách priniesli drobného chlapčeka zabaleného v bielej perinke, na tvári kráľovnej sa objavil široký úsmev. Opatrne prijala svojho synčeka, ktorého si privinula k sebe. Dieťa predsa musí pocítiť vôňu a teplo matky. Ako tak dni utekali, s malým princom sa prišli zoznámiť aj ostatní členovia kráľovskej rodiny, najmä jeho starší brat Ferdinand Filip, ktorý si bračeka takmer hneď obľúbil. Bol vzorným dieťaťom, cez deň síce zvykol plakať aj niekoľko hodín, kým nedocielil to, čo chcel, no v noci nechával svojim rodičom priestor na kvalitný spánok, až dokým sa mu nezačali drať von zúbky alebo nebol chorý, to plakal neustále. Tristan Matyáš, ako sa volal mladší princ rástol do krásy ale aj sily. Ako mu tak dni a postupne i roky pribúdali z neposedného chlapca, ktorý sa podľa rodičov naučil skôr behať ako vôbec chodiť vyrástol školopovinný princ, ktorý rovnako ako ostatné deti v celej krajine musel nastúpiť do školy. Hoci Tristan bol kráľovským dieťaťom, rovnako ako jeho starší brat Ferdinand len čo dovŕšil 6 rokov začal navštevovať základnú školu v blízkosti paláca, čomu zo začiatku nerozumel. Nerozumel prečo nemôžu byť celý čas iba doma a hrať sa. Učenie mu však už od začiatku išlo veľmi dobre, bol učenlivý, a tak sa pomerne rýchlo naučil písať písaním i tlačeným písmom i počítať. Čo mu však trochu robilo problém bolo čítanie, nie však preto, že by mal nejaký problém, len sa mu nechcelo. Písanie a počítanie mu prišlo oveľa zaujímavejšie. Až po rozhovore s matkou sa odhodlal naučiť sa poriadne čítať, aby si mohol neskôr sám prečítať rozprávky či neskôr príbehy plné fantázie. Ako tak roky išli začal sa zaujímať aj o iné veci ako len štúdium biológie, zemepisu, matematiky, fyziky a histórie. Do jeho života začali vstupovať dievčatá. Snažil sa s niektorými nadviazať kontakt, čo mu išlo celkom ľahko, nakoľko vyzeral veľmi dobre, najmä jeho modré oči, ktorými si získal nejedno dievča či už v poslednom ročníku na základnej škole ale aj počas strednej školy. Dalo by sa povedať, že to bol lámač dievčenských sŕdc. Už počas základnej škole sa začal venovať basketbalu a futbalu, čo ho veľmi bavilo, aj keď to prinášalo aj zranenia. Ako 12 ročný mal prvýkrát zlomenú nohu hneď na dvoch miestach a narazené rebrá po tom, čo ho sotili do železnej bránky, do ktorej tiež aj kopol namiesto lopty či protihráčovej nohy. Hoci ho to vyradilo na niekoľko týždňov nezabudol na svoju lásku k futbalu a po vyliečení sa vrátil do tímu. Keď ukončil strednú školu s veľmi dobrým vysvedčením až na tú jednu 4, ktorou sa však nikomu nechváli z akého predmetu to bolo. Nie, že by ho nevedel, rebeloval voči učiteľke, ktorá ich ho nedokázala naučiť. Ako 19 ročný nastúpil na vysokú školu popri ktorej si dorábal hneď niekoľko kurzov, ktoré uznal, že by sa mu jedného dňa mohli hodiť, aj keď štúdium na policajnej akadémii a ekonomickej univerzite nebol práve prechádzkou ružovou záhradou. Počas vysokej školy sa zaľúbil do istého dievčaťa, s ktorým to však nevydržalo veľmi dlho. Po niekoľkých mesiacoch totižto prišiel na to, že s ním chodí len preto, že je princ a chcela sa tak dostať do lepšej spoločnosti. Len čo to odhalil pohádal sa s ňou. Nikdy predtým sa so ženami nehádal, nepáčilo sa mu to, no v tomto prípade to musel urobiť. Jedno čo v živote nezniesol bolo využívanie ľudí a zvierat. Preto vstúpil aj do niekoľkých spolkov na ochranu zvierat, no nikdy neporušil zákon, aby nepošpinil meno kráľovskej rodiny. Stále si však chcel nájsť pravú lásku, s ktorou by mohol prežiť zvyšok života, no nemal to šťastie. Začal sa preto obzerať aj po mužoch aj keď viac ho to lákalo k nežnému pohlaviu. Až do jedného dňa na ktorý tak ľahko nezabudne. Ani nevedel, čo mu to napadlo vydať sa do letného sídla, kde našiel svojho brata s krvavými jazvami po celom chrbte. Snažil sa od neho vytiahnuť, čo sa stalo, aby mu mohol pomôcť, predsa len bol to jeho brat, za ktorého by položil pokojne aj život, aby ho zachránil. Po tom, čo zistil, že sa Ferdinandovi stalo sa zaprisahal, že si na ženy bude dávať veľký pozor a žiadnu nepusti tak blízko, aby sa mu stalo to isté.