Kamaria Talia Vega
Provincie : Paloma
Vzdělání : základní
Status : rybárka/ lovkyňa perál
Stav : svobodná
Datum narození : 1. 4. / beran
Věk : 23
Výška : 175
Barva očí : hnědá
Barva vlasů : čierna
Zájmy : oceán, folklór, keramika, čítanie, prechádzky, zvieratá, ezoterika, palomský folklór, uctievanie prírody, špeciálna pedagogika
Dovednosti : dojenie, varenie, rybárčenie, potápanie, plávanie, spev, tanec, lezenie, odomkne každý zámok bez kľúču
FC : Sharon Alexia
Hráč:
npc
Rodina: Neznámá
Charakteristika
Kamari aj napriek exosteckému domovu je o niečo tmavšia ako ľudia žijúci v Palome, za čo môžu marotský pôvod jej rodičov, ktorý pochádzali práve z marotskej komunity v Palome. Za ten čas sa však jej rodina zmenila skôr na španielsku rodinu, ktorá vyznávala iba niektoré z hodnôt, ktoré boli pripisované národnosti jej predkov, no Kamari obmedzenia cítila minimálne, pretože od malička bola osoba, ktorá si nedala, len tak rozkazovať. Svojím spôsobom bola neposlušná a ani trochu nebola dáma, pretože vyrastať s dvoma staršími bratmi ju skrátka poznačila samozrejme iba v tom dobrom. Nikdy nebola na tie ženské rečičky aj keď ju mama učila k ženským prácam v duši Kamari žil nespútaný divoch, ktorý neustál odvrával a odmietal sa len tak podrobiť. Jej duša skrátka túžila po slobode a presne takým spôsobom aj vždy žila a jej rodičia z toho mali často vrásky na tvári, pretože sa o jej dcéru báli, no nakoniec pochopili, že Kamaria sa len tak niečoho nevzdá. Ak niečo chcela vždy si to vedela obhájiť a vynaliezavosť jej nikdy nechýbala. Občas bola poriadne drzá, ale na svoju mamu a otca sa snažila jednať s rešpektom a trpezlivosťou, ktorá jej chýbala kvôli jej temperamntu, vďaka ktorému z nej sršala dravosť a ohnivosť, ktorá bola mnohým ľuďom veľmi sympatická, pretože sa nikdy nebála isť do ničoho naplno. Skrátka si za tým šla a s potrebnou odhodlanosťou jediný, kto ju v týchto dokázal krotiť bol práve jej otec, ktorý mal síce svoju dcéru rád, ale často jej rozprával, že práve podobnú ohnivosť máva aj jej matka, a že jeho úlohou je potrebné, aby ju niekto skrotil a kým si nenájde manžela to bude práve on pokým si nenájde nejakého manžela, ktorý to bude robiť za neho.
Podobným názorom otca sa vždy bránila dokonca až búrila, pretože voľnomyšlienkárska Kamari sa chcela presadiť vo svete mužov celkom sama. To istý čas jej rodina nechápala, pretože zastávali konzervatívne hodnoty zatiaľ, čo ona vďaka tomu ako veľmi čítala a sledovala napríklad ich kráľovnú Evelyn vedela, že sa žena nepotrebuje iba vydať a byť poslušnou manželkou. Snažila sa odbúrať stereotypy a aj napriek maminmu nesúhlasu chytala ryby a lovila perly a žila si svoj život, ktorý sa jej páčil.
Okrem toho, že bola divoká a svojím vlastným spôsobom pre okolie neohrabaná kvôli jej neposlušnosti bola vlastne smelá a veľmi veselá osoba. Jej prítomnosťou dokázala rozjasniť nie jednej skamenenej tvári úsmev na tvári. Podľa jej vlastnej filozofii je skratka smutný alebo zlý človek obeťou spoločnosti, pretože mu výnimočné chvíle prídu bežne, pretože v jeho svete je až príliš veľa tmy, aby videl nejaké svetlo a aj napriek tomu, že sa možno viackrát popálila stále to z ľudstvom nevzdáva.
Je pozitívna a veselá a svojím spôsobom aj idealista, ktorý vidí svet ako krásnym miestom, aj napriek tomu, že sa v ňom deje veľa zlých vecí, ktoré začala vnímať v momente, keď sa do jej rodiny narodil jej najmladší brat, ktorý sa narodil s mentálnym postihnutím. Spočiatku to nebolo vidieť a aj Kamari si myslela, že neskôr z tých vecí vyrastie, no nakoniec keď ani v troch rokoch nedokázal povedať žiadne slovo a stále závisel od nej alebo jej mami začínala zisťovať, že svet môže byť poriadne krutý. Ľudia sa jej bratovi smiali a nadávali mu a robili si aj z nej posmešky, pretože podľa nich bola zrazu bláznivá aj ona. Zrazu zistila aký ľudia dokážu byť ľudia neľudský, no aj napriek tomu sa nad tým všetkým Kamari pozdvihnúť, no bolo to veľmi ťažké, pretože aj jej vlastný otec začal vlastného syna nazývať rôznymi škaredými prívlastkami a občas bol poriadne agresívny.
Väčšinou v takých prípadoch Kamari skratka zmizla utiekla od problémov a túžila sa nadýchnuť vzduchu, ktorý je predkatý slanou vôňou oceána. Aj napriek tomu, že to bolo doma náročné vedela, že pre jej mamu to bolo ešte viac náročnejšie a občas, keď nemusela loviť perly sa starala aj o mamu aj o Josého. Varila a upratovala pre bratov a pomáhala na záhrade ako, len mohla.
Skrz toľkej ťažkej roboty na lodi alebo na záhrade má hrubšie ruky ako, ktorákoľvek žena z Illey. Ak sa jej niekto spýta na akú svoju vlastnosť je hrdá isto povie, že je to práve pracovitosť a mozole a jazvy na jej rukách, ktoré síce nikdy nebudú také jemné ako ruky iných žien. no život už raz bol taký a ona milovala svoju prácu. Milovala modrastý oceán, perly a to, že bola pre jej rodinu užitočnejšia, keď bola slobodná a svoja ako keby mala niekomu patriť. Manžela si hľadať nechcela, ale stretla muža, ktorého zrada ju zmenila a vyformovala. Áno, stále to bola tá istá Kamari, ktorá dokonale vedela liezť po stromoch s bosými nohami.Stále to bola ona, ktorá mala anjelský hlas a ladné pohyby tanečnice, no zároveň si uvedomila si, že už vie aké je to milovať a dokázala veriť, no už o čo si viac túži o tom sa presadiť a používať svoju ohnivosť a nebojí sa ani vybuchnúť, keď je potrebné. Skrátka sa naučila si dupnúť, keď sa jej niečo nepáči a vyhubovať každému, kto s ňou jedná zle a oveľa viac si verí, no stále hľadá niečo, čo ju vyformuje celkom inak.
Stále má svoju iskru divošky, no stále hľadá niečo, čo tú iskru podpáli a ona rozhorí a nájde presne vo chvíli, kedy si bude istá, čo od života chce.
Keďže skoro celý život hovorila skôr španielsky ako anglicky jej prioritou je sa učiť aj po anglicky, keďže ju používala minimálne a veľmi obmedzenou spisovnosťou. Väčšinou si uprostred vety zmyslela, že ju hovorí zle a povedala ju po španielsky, no vyhľadáva situácie, kedy ju potrebuje a za ten čas sa zlepšila, no vie, že to vždy môže byť aj lepšie a ona si pevne stojí za cieľom, že si splní každú vec, ktorú si sama zaumieni.
Minulost
V deň kedy Apollonia zistila, že je tehotná modlila sa, aby po dvoch synoch konečne dostane dcéru, ktorá by jej život oveľa viac spestrila a nahrádzala by jej prázdny dom. Jej manžel Fernando bol lovcom perál a jeho synovia mu pomáhali. Aj napriek tomu, že mnohí si predstavujú pod touto prácou veľa peňazí opak je pravdou. Fernando pracoval pre palomskú rybársku firmu, ktorá sa rozrástla do každého mestečka v ich provincii. Každý mal vlastnú loď a pomocníkov a Fernando mal svojich dvoch synov Rubena a Valeria, ktorý bola obaja ešte príliš malí, no svojmu otcovi pomáhali s láskou, no videli sa s vlastnou matku málo.
Všetko sa však malo zmeniť, pretože o deväť mesiacov boli jej prosby vyslyšané a na deň bláznov sa jej narodilo konečne dievčatko. Dali jej meno Kamaria po starej mame z otcovej strany, ktorá zomrela a nestihla sa tešiť z príchodu jej vnučky. Stačilo však, že sa tešila jej celá rodina, ktorá mala radosť, že ich partia sa rozrástla o ďalšieho člena ich rodiny. Bratia už vymýšľali spôsoby ako svoju sestru zapoja do ich dobrodružstiev a šibalstiev, ktorými boli známy. Len čo sa naučila liezť už ju bratia ťahali k oceánu a k skalám, kde spoločne chytali ryby alebo iba šantili. Kamari sa naučila plávať skôr ako sa naučila vôbec chodiť a oceán, dobrodružstvá bolo to, čo mala skutočne rada.
Bezstarostný život si užívala až do šiestich rokov, kedy mala ísť prvýkrát do školy. Brala to od rodičov ako hotovú ranu pod pás, pretože Kamari sa škola vôbec nepáčila. No keďže tam chodili aj bratia nebolo to pre ňu až také strašné, pretože po škole sa ponáhľala domov. To väčšinou hodila tašku do rohu miestnosti pobozkala mamu na čelo a zmizla s bratmi na more, kde strávila celý deň. Bolo priestor väčšinou iba na večeru a na učenie čas nemala. Avšak Kamari bola dieťa vnímavé a vedela, že jej mame sa nepáči, že sa nevenuje vlastným povinnostiam, no ona si nedokázala pomôcť. Nebavilo ju sedieť doma na zadku, no hlavné slovo vo všetkom vždy ich otec, ktorý rozhodol, že Kamari sa bude venovať škole a učiť sa udržať vlastnú domácnosť, čo znamenalo veľa nudných vecí. Teda aspoň ako dieťa si to myslela, no na jej vlastne prekvapenie to bolo celkom inak.
Spoločne sa s mamou trávili spolu čas s varením, rozprávaním, učila sa jej remeslu bylinkárky, no ju to vždy vábilo viac k oceánu. Našťastie nemala zakázané ísť k nemu, volanie oceánu, ktorý mala hne´d za domom poslúchala a často sa chodila kúpať s jej bratmi alebo s kamarátmi. Bol to jej obľúbený čas, kedy si mohla užívať voľnosť, ktorú si užívala každými dúškami. Občas sa a aj bratmi a otcom vybrala na loď, aby aj ona čo si vylovila a svoju prácu vždy odvádzala veľmi dobre, no jej otec stále nechcel a ona sa musela venovať mame a ženským povinnostiam.
Keďže jej rodina vyznávala niektoré z moslimských zvykov na desiate narodeniny Kamari, prišla jej prvá slávnosť, ktorá mala osláviť jej ženskosť, ktorá bola vyznačená práve vlasmi a na pokoru a ochranu jej panenstva a dobrých mravov mala od tejto chvíle Kamari na hlave nosiť šatku, ktorá časť jej hlavy prekryje pred náruživými mužmi, ktorý si začínali všímať Kamari, z ktorej sa stavala krásna žena. Jej bratia ju však bránili im no kamari to prišlo zbytočné.
Ľudia zo susedstva ju mali radi, pretože každému pomáha ako vedela. Niekto zo susedov chceli, aby im pomohla dojiť kozy alebo ovce, tak sa toho podujala. Niekto potreboval zbierať ovocie zo stromov Kamari sa ochotne na ne vyšplhala a pomáhala zbierať. Vždy za svoju prácu bola obmenená a hrdo vždy domov došla s peniazmi, ktoré po ceste zarobila a to všetko po ceste, keď sa vracala z prístavu, aby doniesla otcovi a bratom obed. Jej mama ju za tento talent vždy obdivovala a mala rada, že jej dcéra je taká šikovná, no vždy ju upozorňovala, aby si dávala pozor, pretože stále bola ešte malá.
Dospieť však musela v momente, keď jej mama znova otehotnela, pretože aj napriek doktorovmu napomenutiu, aby po Kamarii nemala ďalšie deti, no už sa raz tak stalo a Apollónia znovu otehotnela a skončila v nemocnici. Vtedy veškerá starosť o domácnosť už bola iba na dvanásť ročnej Kamari, ktorá musela chodiť do školy, variť a prať, aby mali jej otec a bratia čisté veci na loď. No aj napriek tomu si našla čas ísť k oceánu, tráviť čas s kamarátmi a ísť k oceánu. Predsa len žila v prostredí, kde spev a tanec bol najlepší spôsob ako zabudnúť na svoje starosti a ona s bratmi, každý večer v piatok sa spoločne s obyvateľmi mestečka -San José na námestí bavili spevom. Kamari bola členka folklórneho súboru v jej meste, ktorý sa pýšil kárnymi hlasmi v zbore a tento čas ju vždy tešil.
Šťastné chvíle však pominuli v momente ako sa narodil jej mladší brat o dva mesiace skôr a s novonarodeným bratom to nevyzeralo dobre a rovnako ani s jej mamou. No modlila sa Matke prírode, aby jej mamu aj brata ušetrili. Jej modlitby príroda vypočula a mama aj s jej bračekom prišli domov, no doktori mali jasnú prognózu, ktorá nebola príliš pozitívna. Spočiatku tomu Vegovci neverili, ale nakoniec to skutočne, tak bolo. Jej mladší brat bol mentálne postihnutý a to jej rodičia brali ťažko.
Z milujúceho domova sa stala napätá atmosféra a Kamari, keď nemusela svoj čas strávila vonku alebo na mori. Už jej bolo jedno, čo jej mama bude hovoriť. Dokončila školskú dochádzku a svoj život už žila podľa seba. Nemala ešte ani šestnásť, keď sa zamestnala ako rybárka a neskôr ako lovkyňa perál. Tým sa živila a bola v tom lepšia dokonca ako jej bratia, ktorý začali robiť jej rodine poriadne problémy. Všetko začalo ich divným kamarátom Pedritom, ktorý svojimi hlúpymi názormi na kráľovskú rodinu ovplyvňoval aj je bratov, ktorý sympatizovali s rebelmi a chceli zmenu. Často sa stávalo, že sa dostávali do slovných krížkov a Kamari odchádzala z domu, len aby ich nemusela počúvať, pretože neustále stav Josého pripisovali kráľovnej Evelyn.
Podobné veci a názory neznášala, ke´dže veľa čítala a spoznávala nové veci, a tak povediac vzdelávala sa sama aj v oblasti špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zameriavala na deti ako je aj José. Vedela, že za to mohli maminé problémy, no jej bratia jej nikdy podobné veci neverili, no ona im to nemala za zlé, pretože boli až moc tvrdohlavý a ona sa snažila pomáhať svojej mame, aby José bol, čo najschopnejší. No jeho schopnosti boli obmedzené v rámci stredného stupňa jeho mentálnej retardácii, no aj napriek tomu ho Kamari mala rada. Ľudia a dokonca aj vlastný otec od neho pohľad strhávali preč, no Kamari sa s Josém snažila byť vždy, keď nemala nejakú prácu a mohla pomáhať mame.
Čo sa týka jej prvej lásky, ktorá prišla nečakane na jej devätnáste narodeniny stretla svoju prvú lásku. Oslnivý brazilsky diplomat, ktorý patril medzi aktivistov, ktorí bojovali proti lovu perál. Strávil v ich meste rok a pól a medzi tým časom Kamari prvýkrát pochopila, čo znamená milovať. Jeho meno bolo Félipe a s Kamari sa do seba, tak veľmi zamilovali, no ich láska neskončila dobre. Kamari sa dozvedela, že z jeho strany to bol iba obyčajný úlet a jej svet sa celkom zrútil, keď sa jej bratia dozvedeli, čo spravil chceli ho zbiť, no Felipe bol už dávno v Brazílii.
Život plynul a Kamari sa na duši polepšilo stále bola rovnako divoká a veselá a to veľa mužov z ich mesta priťahovalo. Pár z nich s ňou boli oveľa viac ako kamaráti, ale Kamari bola nespútaná osoba, ktorá miluje svoju slobodu aj napriek tomu, že jej rodičia vravia, aby na vlastnú slobodu zabudla, pretože peniaze jej rodiny dochádzali a jej brat mal vážne problémy so srdcom, ktorá mohla byť odstránená veľkou finančnou sumou. Na túto príležitosť vytvorila zbierku, aby jej bratovi prispeli ľudia z mesta, lenže to bola iba jedna pätina z toho, aké obrovské číslo, no aj desať tisíc dolárov pomohlo, aby získali čas pre jej mladšieho brata. Z ničoho nič z čista jasna sa však objavila selekcia. Tá mala sľúbiť peniaze, lenže jej rodičia z touto možnosťou nesúhlasili. Nechceli, aby Kamari odišla z domova, no aj napriek tomu sa tajne prihlásila, aby jej bratovi mohla zaplatiť operáciu srdca a starším bratom pomôcť, aby sa otočili k správnemu smeru a nepaktovali s rebelmi. Zároveň o princovi Adrianovi už počula svoje a ak sním má byť pod jednou strechou bude ho brať ako svoj osobný projekt tomu, aby sa ho snažila rozmraziť, keď jej večne prišiel, taký skamenený a neuveľnený.
