Narodila sa ako najstaršia dcéra kráľovnej Claudie a kráľa Henryho.. Tým pádom na jej plecia padla povinnosť budúcej panovníčky, ktorá nebola v Portugalska jednoduchým údelom. Byť panovníkom v krajine ako muž a byť panovníčkou krajine ako žena je diametrálne odlišné, no práve jej rodičia sa snažili o to, aby to mala ich dcéra o niečo jednoduchšie a už od veku, kedy mohla vnímať začínali rodičia, učitelia a guvernantky so správnou výchovou, ktorá prináleží korunnej princeznej Portugalska. Ako malému dievčatku sa páčilo učiť a napodobňovať svoju mamu pri štátnických večerách ale návštevách v zahraničí. Čím viac trávila čas s mamou a otcom tým viac sa tešila, kedy sa bude učiť etiketu. Spočiatku ju tá etiketa veľmi bavila, lenže v neskoršom veku zistila, že ju vlastne otravuje. “Budúca kráľovná by sa mala vždy hrdo niesť a nemala by si okusovať nechty.“ Vždy ju upozorňovali, čo by nemala robiť a nikdy nemala pokoja.
Radšej by trávila čas so svojím bratom, s ktorým už od mala zdieľala lásku k maľovaní a odmalička sa spoločne venujú tejto činnosti. Ako malá sa samozrejme dopustila aj veľa šibalstiev, ktoré rodičia neschvalili, ale na koniec dá sa tomu vlastne všetci zasmiali a nikdy s Alinou rodičia nerobili nejaké veľké poriadky. Rodičia a hlavne otec išiel na to pokojným dialógom a až v momente, keď dialóg nepomáhal, tak prišla mama, ktorá to s Alinou vedela rázne zakročiť. Avšak jej rodičia sa vždy snažili venovať, čo najviac. Trávili spolu na dovolenkách, plážach skrátka robili aj to, čo robili normálne rodiny a Alina si takéto chvíle veľmi užívala. Jedna z týchto spoločných ciest do susedného Španielska jej priniesla celoživotného kamaráta, korunného princa Sebastian, s ktorým sú najlepší kamaráti až do dnes. Mnohí rádcovia si mysleli, že Alina a Sebastian sa raz vezmú a spoja, tak dve krajiny, ktoré sú mnohým podobné, no bohužiaľ Alina podobné vyjadrenia vždy odmietala a svojho kamaráta výhradne považovala skôr za svojho ďalšieho brata v boji, ktorý rovnako ako Alina bude raz panovníkom. Zdieľala sním svoj celý život, pretože ju občas chápal lepšie ako jej rodina. Každoročne usporiadali nejaký spoločný výlet cez letné prázdniny spolu so súrodencami, aby si spoločne užili pekné chvíle, no a vždy na konci septembra so smútkom odchádzali domov, aby sa venovali svojim povinnostiam a vzdelávaniu.
Občas mala pocit, že toľko vecí ani nebude nikdy potrebovať, aj keď nie vždy všetko bola nuda. Alina si veľmi obľúbila astronómiu súhvezdia a napokon sa vďaka nim sa dostala aj k astrológii. Zaujíma sa o znamenia zverokruhu a tým ľahšie sa jej číta v ľuďoch.
Vďaka znamenie si dokáže urobiť aspoň obraz o tom kto za osobu pred ňou stojí. Vždy ju to zaujímalo viac ako nejaké bojové stratégie, pri ktorých dokázala zaspávať.
Ako teenegerka ju zaujímali iné veci ako pomáhanie ľuďom v núdzi, aj keď ako korunná princezná sa samozrejme o podobné veci musela zaujímať, no jej dospievanie bolo ako dospievanie každého rovesníka jej veku. Vtedy sa naplno prejavial jej nevybúrené a rebelské ja, ktoré jej rodičom robilo na tvárach vrásky. Na pretras sa v mladom veku objavili aj prvé lásky, ktoré mali ešte búrlivejšie konce. A tak sa Alina vrátila nakoniec späť k učeniu, robila spoločnosť svojim rodičom na cestách alebo diplomatickými stretnutiami. Občas sa vzbúrila a mohla pokračovať tam kde skončila. Alebo jej niekto musel pripomenúť, že nie je vhodné sedieť len v ateliéri alebo sa potulovať krížom-krážom. Princezná veľmi rada kedykoľvek zbalila kufre a odišla do iného štátu, niekedy sama alebo za sprievodu svojich rodičov.
Dovŕšením svojich osemnástich rokov sa však jej bezstarostný život v Lisabone mal zmeniť, pretože podľa tradícii mala ako budúca panovníčka absolvovať cestu p ocelom Portugalsku a predstaviť sa svojmu budúcemu ľudu. Bola to jej prvá cesta, ktorá mala byť úplne bez rodičov a aj súrodencov. Mala prvýkrát sama povedať prejav na verejnosti, ktorý zvládla bravúrne, avšak cesta naspäť do hotela nedopadla najlepšie, pretože jej šofér sadol za volant pod vplyvom omamných látok a na diaľnici vošiel do protismeru pri tom uvedomení si rýchlo strhol volant a chcel sa otočiť, no práve vtedy do neho narazil kamión. Vodič bol na mieste mŕtvi a Alina tiež nemala ďaleko od smrti, no všetko sa rýchlo zbehlo a Alinu doktori v portskej nemocnici zachránili. Mala pomliaždeniny rebier, zlomenú ruku a tržnú ranu na hlave. Celá krajina sa obávala o stav princeznej, ktorý vôbec nevyzeral dobre, no našťastie stav Aliny bol stabilizovaný.
No kvôli jej ťažkému stavu ju doktori udržiavali v umelom spánku dva mesiace a raz uprostred noci skoro znovu opustila svet, pretože aj napriek hojeniu rany sa dostala do rany infekcia a jej telo skoro skolabovalo. Našťastie sa Alinu podarilo zachrániť opäť a tentokrát ju doktori udržiavali už v normalnom stave. Všetci sa báli prognózy a možnej amnézie, no Alina si našťastie všetko pamätala okrem toho ako sa jej stala tá dopravná nehoda. Po zotavení a bezprostrednom ohrození na jej živote, napokon bola prevezená do paláca, kde sa začínala zotavovať a zároveň si uvedomovať, že skoro zomrela a viac sa do seba uzavrela, no tež si oveľa viac vážila, že vidí úsmev jej mami a otca, ktorý na mamu pozeral ako na svätý obrázok. Vtedy si začínala uvedomovať ako veľmi má rada svojich súrodencov, že jej chýba ohnivosť Arlette a pokoj Mattea, a že už nebude toľko zaslepená do vzdelávania, že chce robiť už konečne niečo viac.
Svojím súrodencom z časti závidela tú ich voľnosť, ale na druhú stranu si uvedomila, že svet môže byť oveľa zábavnejší, ak dokáže skĺbiť zábavu a prácu. Netrvalo dlho a Alina sa objavovala na bulvárnych plátkoch ako horúca téma, pretože sa rozhodla študovať na lisabonskej univerzite medzinárodné vzťahy a právo. Bol to veľmi dobrý krok podľa mnohých, pretože korunná princezná sa podľa tradície má zaujímať hlavne o diplomaciu v zahraničí, takže všetci čakali ako bude pokračovať v štúdiách. Prvý aj druhý ročník ukončila bravúrne a tretí bol rovnako úspešní
Spočiatku plánovala, že už ďalej študovať nepôjde, no napokon si urobila aj druhý stupeň akademického vzdelania. Sústreďovala sa na školu aj na svoj život, no práve vtedy sa jej rodičia, že by potrebovala nejakého bodyguarda, ktorý u bude strážiť. Jej otec bol veľmi náročný na to, kto bude strážiť ich deti a aj pre tentokrát našiel veľmi šikovného mladého muža Alfonza, ktorý čerstvo dochodil vojenskú akadémiu. Alina spočiatku protestovala, ale nakoniec ho prijala za svojho bodyguarda a nakoniec to nebol iba jej bodyguard. Začali si spolu tajný románik, ktorý bol mnohých ohľadoch neuveriteľný Alfonza zbožňovala, užívali si spolu keď mohli, no to bolo všetko, čo mohla Alfonzovi dať, pretože rada šľachticov sa neustále odmietali možnosť si zobrať obyčajného vojaka, takže aj napriek tomu, že jej to bolo proti srsti požiadala mamu, aby ho preložila inde a našla jej niekoho iného a jej mama ju poslúchla.
Smutná a už dvadsaťdva ročná Alina však pri svojej univerzitnej stáži v Nemecku stretla však niekoľko mužov jeden bol španielsky šľachtic Paolo, druhý bol zasa grécky diplomat Kyriakos z dobrej rodiny a tretí bol dedič luxemburského veľkovojvodstva- Marcus. Rodičom sa páčili všetci traja, no Alina svoje city najviac prechovávala práve onomu Kyriakosovi, ktorí miloval jej umeleckú dušu, no výhodnejšom postavení pred francúzskom bol práve Marcus, a tak po návrate do Portugalska začala chodiť s Marcusom. Mnohých ohľadoch to bolo skutočne krásny pár Marcus dbal na jej city, bol romantický, milý, priateľský, rozumel si s jej rodičmi a ľudia ho v portugalsku schvaľovali, ale ako si sa tomu pocitu lásky nedokázala dostatočne odovzdať, teda za tie roky sa mu niekoľkokrát citovo odovzdalo, lenže stále mala pocit, že to nie je úplne to pravé, no aj napriek tomu, keď vyštudovala vysokú školu rozhodla sa, že možno keď sa mu odovzdá celou dušou bude to ine, a tak ho na jednej z tých štátnických večeriach požiadala o ruku. Nikto to nečakal a dokonca ani ona, ale spravila to. Marcus prirodzene povedal áno, a tak sa na druhý deň celé Portugalsko mohli tešiť na svadbu ich korunnej princeznej, ktorá bola o pol roka v lisabonskej katedrále. Podľa portugalských zákonov mohla žena zasadnúť na trón iba v prípade ak bude vydatá alebo minimálne zasnúbená, takže svadba bola iba výhodná a ona sa sama na to tešila, no niečo vo vnútri jej vravelo, že to nie je úplne ono, no ona sa rozhodla neposlúchať svoju intuíciu.
Kedy však volanie bolo už, o čo si hlasnejšie bolo týždeň pred svadbou, keď si všimla isté správanie, ktoré jej nebolo zrovna po chuti. Ponížil ju na štátnickej večeri pred všetkými a Alina akožto horúca hlav odišla preč a keď za ňou Marcus prišiel vynadala mu, tak strašne, že v tom hneve jej dal Marcus facku. To bolo posledná kvapka. Chcela odvolať svadbu, lenže sa jej začal vyhrážať politicky, čo samo o sebe nie je nikdy dobrý nápad. Rozhodla sa teda, že mu to spočíta presne pred oltárom a keď prišiel svadobný deň a rozhodla utiecť z vlastnej svadby a neskôr ju úplne odvolať. Nikto nebol z toho nadšení ani rodičia a kráľovská rada zúrila, no Alina si stála za svojim. Keď sa naskytla možnosť ísť so súrodencami do Illey síce bolo zrejmé, že všetci očakávali, že si nájde aj manžela, ale ona na konvencie kašle. Rozhodla sa, že si nikoho nebude hľadať aj napriek tlaku spoločnosti. Iba ak by to sama naozaj chcela…..