Abigail sa narodila ako najmladšie dieťa a zároveň jediná dcéra do mladej rodiny, kde na prvom mieste rodičov vždy bola a vyzerá to tak, že aj vždy bude práca. O svoje dievčatko ako aj o jej staršieho brata sa však starali, vždy mali všetko čo potrebovali, no tam to končilo. Jej výchova bola pomerne prísna, čomu ako malá nerozumela. Neboli dni, kedy by matka trávila čas so svojou dcérkou a hrala sa s ňou s bábikami alebo plyšovými zvieratkami, ktoré dievčatko tak veľmi milovalo. Na to mala brata, ktorý sa s ňou musel hrať aj keď nie vždy chcel. Svojho brata však mala a má stále veľmi rada, čo sa asi nikdy nezmení. Od 5 rokov sa malé dievčatko venovalo prekrásnemu tancu, a to baletu, no vydržalo jej to len do 9 rokov, kedy si počas jedného vystúpenia nešťastnou náhodou pri zlom doskoku a zhodení ostatných baletiek zlomila nohu hneď na dvoch miestach, a tak s tancom musela prestať. Neodradilo ju to však od jazdy na koni, ktorej sa tiež venovala už od 7 rokov. Bola však veľmi opatrná aby si ešte viac neublížila. Napriek tomu, však, že jej rodičia boli významní lekári v provincii, jej noha sa nikdy správne nezrástla, a tak s ňou má problémy aj v dospelom veku, najmä keď pridlho stojí na jednom mieste alebo robí prudké pohyby. Keď dovŕšila 11 rokov začala sa u nej prejavovať alergia na lepok i laktózu, s čím sa celá rodina musela vyrovnať. Bolo to náročné, no po nejakom čase si dievča na tieto diagnózy zvyklo. Aj keď má lieky, ktoré jej pomáhajú mliečnym dobrotám sa radšej vyhýba, pokiaľ je to len možné. Abbie však nestrácala nádej a začala kráčať v šľapajach rodičov, keď ako 15 ročná po ukončení základnej školy nastúpila na strednú odbornú školu zdravotnícku, kde sa začala jej dráha potenciálnej zdravotnej sestry, či asistentky. V ročníku patrila medzi najlepšie študentky, nie len preto, že mala rodičov na tak vysokých lekárskych postoch, no najmä vďaka sebe. Už od malička je totižto Abigail veľmi ambiciózna, celé dni trávi nad knihami a skriptami, ktoré sa musí učiť. No nezabúda pri tom aj na psychohygiénu, ktorú potrebuje, a tou sú kone, plávanie, maľovanie a spanie. Keď mala 19 rokov nastúpila ako najlepšia študentka zo strednej školy priamo na univerzitu, kde po 6 rokov úspešne spromovala s červeným diplomom, a tak jej bolo ponúknuté hneď miesto medzi palácovými lekármi, na čo boli jej rodičia veľmi hrdí. V jej živote však boli aj temné stránky. Napríklad keď ako 17 ročná pustila uzdu svojmu organizmu a skončila totálne ožratá na jednej z diskoték odkiaľ ju musel zachraňovať jej brat aby nedošlo k niečomu, čo by mladé dievča mohlo oľutovať. Nebolo to však prvé zlo, ktoré sa jej prihodilo. Už-už si myslela, že si na seba dáva väčší pozor, od toho dňa sa alkoholu vyhýbala všade kde sa dalo, no i tak si ju našla rovnaká situácia ako vtedy. Bolo niečo po deviatej večer, keď Abigail ešte upratovala na ošetrovni všetok materiál, keď tu z ničoho nič sa rozleteli dvere a dnu vošlo niekoľko mužov. Nerozumela čo sa to deje, no len čo uvidela čiernu ružu, bolo jej všetko jasné, a tak sa snažila tichúťko ako myška, tak aby si ju nemali šancu všimnúť, skryť do úkrytu. Ako sa tak pohybovala popri stene, podarilo sa jej zhodiť kovovú misu ihlami, čo narobilo rámus, a tak ju našli. Všimli si ju, a tak ju jeden z mužov dotiahol nasilu k lôžku, kde už ležal zranený rebel. Aj keď nechcela, donútili ju ošetriť ho. Tam to však neskončilo. Ten čo ju dotiahol k lôžku ju zrazu z ničoho nič prehol cez lôžko, kde ju znásilnil. Ani nevie však ako, sa jej podarilo začať kričať, a tak ju našli strážcovia, ktorí muža, práve v tom pre neho najlepšom strelili priamo do srdca. Z tohto dňa si mladá Abigail odniesla ťažkú traumu, z ktorej sa liečila niekoľko týždňov za pomoci palácovych psychológov. To však nebolo všetko. Od toho dňa sa jej rebely začali vyhrážať smrťou, lebo by ich dokázala identifikovať, a tak sa musela stať jednou z nich, aspoň tak teda vystupovala priamo pred nimi. V hĺbke srdca však vedela, že nikdy sa k rebelom nepridá, chce však chrániť rodinu a svoj život.